Biele margaréty

P. Čady

1.
Bolo to raz v júli, keď za svitu luny
cestičkou som kráčal sám.
Do hviezd som sa díval a sám seba pýtal,
načo v srdci lásku mám.
A tu mojej lásky dávny sen,
pričarili mi rúčky.
Škoda však, že ten deň bol iba krásny sen,
bol to i deň rozlúčky.

Refr:
Na lúkách kvitli biele margaréty,
keď som bozkával žhavé tvoje pery.
Sotva odkvitli vyšiel nový mesiac,
nestretol som sa s tebou už viac.
A zase kvitnú biele margaréty,
iný bozkáva zradné tvoje pery.
Buď však vždy šťastná ja nikdy nebudem,
miluj iného, ja tvoj budem.
Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Analytics
Tools used to analyze the data to measure the effectiveness of a website and to understand how it works.
Google Analytics
OK
Odmietnuť
Functional
Tools used to give you more features when navigating on the website, this can include social sharing.
Joomla!
OK
Odmietnuť